Bielkoviny - proteiny

Bielkovina (proteín) je dôležitým stavebným kameňom našich telesných buniek.

Väčšinu ľudí, keď sa spomenie schudnutie, tak prvé čo ich napadne, je obmedziť kalórie. Táto myšlienka je samozrejme správna, ale záleží na tom v akej oblasti stravy tieto kalórie budeme skutočne uberať. Pri klasických diétach tím, že začneme jesť menej, oslabíme organizmus o správny prísun proteínov. Tie sú ale práve k chudnutiu nevyhnutné, čo si málokto uvedomuje. Ku spaľovaniu kalórií dochádza totiž vo svaloch a tie ku svojej činnosti potrebujú práve proteín. Pokiaľ ho máme v strave málo, ideálnu postavu jednoducho nedosiahneme. Začneme uberať nielen na tukoch, ale aj na svalovej hmote a keď pridáme do tela kalórie navyše, telo ich okamžite ukladá do tukových rezerv, aby malo pre činnosť svalov dostatok energie. Inými slovami, ak chceme schudnúť na tukoch a nie na svaloch a kilá nenabrať späť, potrebujeme telu dodávať proteín.

Miesto bielkovín v našej výžive

Bielkoviny sú základným stavebným materiálom živej hmoty. Ich počet zodpovedá neprehľadnému počtu foriem života. Podľa pomerne jednotného stavebného plánu uskutočňuje príroda túto obrovskú rozmanitosť a súčasne osobitosť každému systému.
Zložité súčasti bielkovín pozostávajú z jednoduchých dusíkatých zlúčenín, aminokyselín. V našom organizme existuje len asi 20 aminokyselín. Jednotlivé bielkoviny majú v organizme rôzne dôležité funkcie. Prakticky všetky prejavy života sú viazané na ich prítomnosť a účinok. Bielkoviny pritom podliehajú stálym pochodom odbúravania a znovu vytvárania, takže v pomerne krátkom čase sa bielkovinové časti tela úplne vymieňajú prívodom zvonka a vnútornou prestavbou. Pritom prirodzene nastáva aj určitá strata. Napríklad aj vtedy, keď sa potravou neprivádzajú nijaké bielkoviny, predsa sa malé množstvo dusíka vylučuje močom. Tento dusík, môže pochádzať iba z odbúravania telových bielkovín, čo poukazuje na kvótu opotrebovávania, ktorá vyplýva zo stále prebiehajúcej prestavby bielkovín. Až prívodom 30 až 50 g bielkovín možno dosiahnuť dusíkovú rovnováhu, čo znamená, že množstvo vylučovaného dusíka zodpovedá množstvu dusíka vo výžive. Ani toto minimálne množstvo však nestačí na optimálny priebeh všetkých životných pochodov v organizme. Zabezpečenie plného zdravia, pohody a výkonnosti predpokladá ešte väčší prívod bielkovín. Táto skutočnosť je už dávno známa. Odporúčaná dávka bielkovín sa udávala príliš vysoko. Dnes prevláda názor, že asi 1,5 g bielkovín na 1 kg váhy tela za 1 deň musí určite postačiť.
 

Nedostatok bielkovín v potrave zapríčiňuje poruchy mnohých funkcií. Pozorovali sa hormonálne poruchy, zaostávanie telesného a rozumového rozvoja detí, spomalenie rastu, oneskorenie osifikácie kostí, málokrvnosť, spomalené hojenie rán, pokles odolnosti, náchylnosť k obezite, pokles duševnej a telesnej výkonnosti, zníženie spontánnej pohyblivosti svalovej sily a pod. Veľký a dlhotrvajúci nedostatok bielkovín v potrave môže viesť až k smrti hladom.
 

Hodnota jednotlivých bielkovín prijímaných vo výžive je veľmi rozdielna. Rozdielna biologická hodnota jednotlivých druhoch vyplýva z rozličného podielu jednotlivých aminokyselín na ich zložení. Niektoré aminokyseliny si nemôže organizmus sám vytvoriť, ale je odkázaný na ich prívod potravou. Preto sa označujú ako „esenciálne“. Ak sú tieto aminokyseliny neprítomné alebo sa nachádzajú len v malom množstve, aj biologická hodnota príslušnej bielkoviny je nízka. Organizmus si musí pre vytvorenie vlastných bielkovín vyhľadávať potrebné aminokyseliny z väčšieho množstva bielkovín prijatých vo výžive.

Ktoré bielkoviny sú kvalitnejšie – rastlinné alebo živočíšne ?

Keď sa povie bielkovina, znie to celkom jednoducho. Ale to je len zdanie. Bielkoviny môžu byť vytvorené až zo 140 zlúčenín, ktorým hovoríme aminokyseliny. Avšak iba z dvadsiatich aminokyselín môže vzniknúť bielkovina ľudská a iba osem aminokyselín považujeme za nevyhnutné pre človeka (esenciálne), pretože si ich ľudský organizmus nevie sám vytvoriť. Pokiaľ niektoré potraviny obsahujú menej ako týchto osem aminokyselín, považujeme ich za nekomplexný zdroj bielkovín. Tak napríklad strukoviny sú chudobnejšie na aminokyselinu methionín, v želatíne celkom chýba tryptofan a obilniny ako chlieb alebo ryža majú zasa málo lysínu. Preto tieto potraviny musíme kombinovať s inými, napr. obilniny so strukovinami a želatínu s mliečnymi výrobkami.
Všetky bielkoviny majú svoj prapôvod v rastlinách, resp. baktériách. Ako súčasť krmiva hospodárskych zvierat prechádzajú do ich svalov a odtiaľ vo forme mäsa či mlieka do tráviaceho systému človeka. Kvalita bielkovín závisí iba na ich aminokyselinovom zložení, na ničom inom. Tak považujeme napr. sójovú bielkovinu, ktorá obsahuje všetky aminokyseliny za rovnako kvalitnú ako väčšinu živočíšnych bielkovín.

Pri sójových koncentrátoch očakávajte ešte prítomnosť blahodarných isoflavonov, ako je napr. látka podobná estrogénu – genistein. Je to silný antioxidant, ktorý prospieva ženám aj mužom, pretože pôsobí proti rakovine prsníka a rakovine prostaty. Znižuje riziko kardiovaskulárnych ťažkostí.

Sójová bielkovina dnes tvorí veľmi zdravý alternatívny zdroj bielkovín k tradičným živočíšnym zdrojom ako sú mäso, vajcia a mliečne výrobky. Jej význam vo výžive a v športe prudko rastie a sójová bielkovina si právom získava medzi ostatnými proteínmi jednu z popredných pozícií. Sója je zdrojom výnimočne kvalitných bielkovín. Kvalita sójového proteínu je zrovnateľná s využiteľnosťou vaječnej i mliečnej bielkoviny z kazeínu, je dokonca lepšia ako hovädzia bielkovina. Sójové bielkoviny majú ešte ďalšie výhody a to, že strava na báze sójovej bielkoviny potlačuje nárast nádorov. Látky ako urkumín a genistein, nachádzajúce sa v sóji majú protirakovinový efekt. Diadzein a ďalšie flavonoidy podporujú nárast svalovej hmoty. Naviac v sójových proteínoch nie sú žiadne skryté tuky, ako je tomu u živočíšnych bielkovín, ktoré obsahujú škodlivý cholesterol. Preto je sójová bielkovina výborným doplnkom stravy pri získavaní čistej svalovej hmoty.

Miesto bielkovín v našej výžive

Bielkoviny sú základným stavebným materiálom živej hmoty. Ich počet zodpovedá neprehľadnému počtu foriem života. Podľa pomerne jednotného stavebného plánu uskutočňuje príroda túto obrovskú rozmanitosť a súčasne osobitosť každému systému.
Zložité súčasti bielkovín pozostávajú z jednoduchých dusíkatých zlúčenín, aminokyselín. V našom organizme existuje len asi 20 aminokyselín. Jednotlivé bielkoviny majú v organizme rôzne dôležité funkcie. Prakticky všetky prejavy života sú viazané na ich prítomnosť a účinok. Bielkoviny pritom podliehajú stálym pochodom odbúravania a znovu vytvárania, takže v pomerne krátkom čase sa bielkovinové časti tela úplne vymieňajú prívodom zvonka a vnútornou prestavbou. Pritom prirodzene nastáva aj určitá strata. Napríklad aj vtedy, keď sa potravou neprivádzajú nijaké bielkoviny, predsa sa malé množstvo dusíka vylučuje močom. Tento dusík, môže pochádzať iba z odbúravania telových bielkovín, čo poukazuje na kvótu opotrebovávania, ktorá vyplýva zo stále prebiehajúcej prestavby bielkovín. Až prívodom 30 až 50 g bielkovín možno dosiahnuť dusíkovú rovnováhu, čo znamená, že množstvo vylučovaného dusíka zodpovedá množstvu dusíka vo výžive. Ani toto minimálne množstvo však nestačí na optimálny priebeh všetkých životných pochodov v organizme. Zabezpečenie plného zdravia, pohody a výkonnosti predpokladá ešte väčší prívod bielkovín. Táto skutočnosť je už dávno známa. Odporúčaná dávka bielkovín sa udávala príliš vysoko. Dnes prevláda názor, že asi 1,5 g bielkovín na 1 kg váhy tela za 1 deň musí určite postačiť.

Nedostatok bielkovín v potrave zapríčiňuje poruchy mnohých funkcií. Pozorovali sa hormonálne poruchy, zaostávanie telesného a rozumového rozvoja detí, spomalenie rastu, oneskorenie osifikácie kostí, málokrvnosť, spomalené hojenie rán, pokles odolnosti, náchylnosť k obezite, pokles duševnej a telesnej výkonnosti, zníženie spontánnej pohyblivosti svalovej sily a pod. Veľký a dlhotrvajúci nedostatok bielkovín v potrave môže viesť až k smrti hladom.

Hodnota jednotlivých bielkovín prijímaných vo výžive je veľmi rozdielna. Rozdielna biologická hodnota jednotlivých druhoch vyplýva z rozličného podielu jednotlivých aminokyselín na ich zložení. Niektoré aminokyseliny si nemôže organizmus sám vytvoriť, ale je odkázaný na ich prívod potravou. Preto sa označujú ako „esenciálne“. Ak sú tieto aminokyseliny neprítomné alebo sa nachádzajú len v malom množstve, aj biologická hodnota príslušnej bielkoviny je nízka. Organizmus si musí pre vytvorenie vlastných bielkovín vyhľadávať potrebné aminokyseliny z väčšieho množstva bielkovín prijatých vo výžive.

(kliknite)